Výstava na Trenčianskom hrade prináša drôtenú krásu i príbehy drotárov

Trenčín 8. marca (TASR) - Takmer 150 exponátov od približne 50 autorov ponúka výstava Svet z drôtu vs. Príbehy drotárov vo výstavných priestoroch Kasárne na Trenčianskom hrade. Výstavu, ktorá je pre verejnosť otvorená do 30. apríla, pripravilo Trenčianske múzeum v Trenčíne v spolupráci s Občianskym združením Galéria drôtu. Ako informoval kurátor výstavy Jozef Šabo výstava spája nadšencov drôtovania z radov amatérov, ale i profesionálnych tvorcov úžitkových predmetov, filigránskych šperkov či veľkých sôch. Prevažná väčšina autorov je z Bratislavy a blízkeho okolia, ktorí spolupracujú s drotármi z celého Slovenska a Čiech. Pochváliť sa môžu napríklad pravidelnými výstavami s veľkým medzinárodným ohlasom v priestoroch Primaciálneho paláca v Bratislave. "Na výstave môžu návštevníci vidieť najkrajšie diela zo súkromných aj vlastných zbierok samotných autorov. Dominantou výstavy je 2,5-metrový strom - lipa. Na jeho tvorbe sa podieľal scénický výtvarník, kováč, a asi 25 rôznych drotárov. Okrem tohto nádherného ústredného exponátu malí i veľkí nadšenci ocenia veľmi atraktívnu drôtenú zoo, kde je vystavené veľké množstvo zástupcov našej rôznorodej živočíšnej ríše. Dospelí môžu obdivovať modely domov, kostolov či dopravných prostriedkov. Ženy potešíme tvorbou v oblasti drôtených šperkov," priblížil Šabo. Ako informovala Alžbeta Brieda Holubková z oddelenia marketingu Trenčianskeho múzea v Trenčíne, vznik drotárstva v 18. a 19. storočí podnietili hospodársko-sociálne pomery v najchudobnejších kopaničiarskych oblastiach Slovenska. Kolískou drotárstva bolo okolie Trenčína a Kysuce, odkiaľ v 18. storočí odchádzali muži za prácou do železných hút v Čechách a Sliezsku. Tam získané vedomosti o vlastnostiach drôtu neskôr využili pri drôtovaní. Podľa štatistiky bolo na Slovensku roku 1884 až 1110 drotárov. Ich počet sa v čase najväčšieho rozmachu drotárstva odhaduje na 5000 - 10.000 osôb. Koncom 19. storočia bolo na severozápadnom Slovensku viac ako 150 drotárskych obcí. Drotárske obce boli i na Spiši, v Šariši a v okolí Nitry. V medzivojnovom období drotárstvo postupne upadalo a po druhej svetovej vojne zmenou spoločenských pomerov (znárodňovanie) takmer úplne zaniklo. Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa drotárstvo zásluhou Ladislava Jurovatého staršieho obnovilo. Z pôvodnej remeselnej výroby sa pretavilo do umeleckej podoby. pok jur