Lesnícki odborníci: Výmenu generácií drevín viažme na prirodzenú obnovu lesa

Zvolen 20. novembra (TASR) - Lesy Slovenska majú na viac ako polovičnej výmere plochy potenciál pôvodného drevinového zloženia a do budúcnosti jedinou správnou cestou ich obhospodarovania je návrat k hospodáreniu blízkemu prírode. Na nedávnom stretnutí vo Zvolene to konštatovali predstavitelia štátneho slovenského lesníctva a vysokoškolského lesníckeho vzdelávania reprezentovaného Technickou univerzitou vo Zvolene. TASR o tom informoval hovorca Lesov SR Radko Srnka. Účastníci rokovania sa zhodli na tom, že les bude potrebné formovať nie plošne, ale priestorovo, rešpektovaním vhodného rozmiestnenia drevín v produkčnom priestore lesa podľa ich nárokov na ekologické faktory, pri maximálnom využití autoregulačných a autoregeneračných procesov a prirodzeného rastového rytmu. Výmenu generácií drevín bude potrebné viazať na prirodzenú obnovu. V podmienkach klimatických zmien sa musia produkčné a ostatné funkcie lesov podriadiť ich ekologickej stabilite. Predstavitelia akademickej a lesníckej sféry sú si vedomí skutočnosti, že prestavba lesa je dlhodobý proces, ktorý bude klásť aj zvýšené ekonomické požiadavky na implementáciu týchto postupov a potrvá v horizonte minimálne 30 až 40 rokov. "S prestavbou lesov je potrebné pri pomerne rýchlych legislatívnych zmenách začať ihneď. Zmena myslenia a osvojenie si týchto postulátov je základnou podmienkou pre manažment štátnych lesov, aby sme boli v tomto vlastníckom segmente, ktorý patrí všetkým občanom republiky, úspešní," konštatovali účastníci rokovania. Formovanie novej štruktúry porastov bude podľa nich vyžadovať prijatie takej legislatívy, ktorej uplatňovanie v súčasnej klimatickej situácii prinesie vyššiu odolnosť a prevádzkovú bezpečnosť lesov Slovenska, čím sa uchovajú prijateľné podmienky na život spoločnosti. "Rešpektovanie a postupná realizácia navrhovaných opatrení je prvým predpokladom spomalenia zhoršujúceho sa stavu lesov, ich postupnej ekologickej stabilizácie a tým naštartovania zmeny spôsobu obhospodarovania lesov Slovenska." Zúčastnené strany sa budú stretávať a diskutovať o vzájomných očakávaniach a plánovaných krokoch na čo najskoršie dosiahnutie želaného stavu lesných ekosystémov Slovenska. Odpočty plnenia úloh budú prezentovať vo forme spoločných stanovísk, resp. spoločných mediálnych výstupov. Lesy Slovenska s ohľadom na súčasnú klimatickú situáciu sa dostávajú v mnohých oblastiach do krízového stavu s tendenciou veľkoplošného rozpadu, hlavne smrekových lesných ekosystémov. V minulosti uplatňovaný prevažne holorubný spôsob hospodárenia a naň naviazané pestovné postupy spojené s plošnou výsadbou smreka často neznámeho pôvodu na jeho nepôvodných stanovištiach, mali za následok vytvorenie rovnovekých porastov, ktorých odolnosť pri súčasnom vplyve klimatických zmien je veľmi nízka s výslednou situáciou, ktorej sme svedkami dnes. Veľkoplošný rozpad týchto lesov vníma verejnosť veľmi negatívne a pri existujúcej lesníckej legislatíve sa konanie lesníkov dostáva často do rozporu s legislatívou ochrany prírody, ktorej navrhované spôsoby riešenia týkajúce sa hlavne manažovania národných parkov vytvárajú spoločenské a odborné napätie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné túto legislatívu prehodnotiť a postaviť na moderných medzinárodných základoch, píše sa v správe, ktorú TASR zaslal hovorca podniku Lesy SR. jop vs