Mesiac po krvavo potlačených protestoch sprevádzajúcich volebné divadlo v Bielorusku, prezident Lukašenko opäť prisahal na ústavu a po 16 ročnom vládnutí bude ďalších päť rokov niesť prezidentské bremeno. Prezidenti, patriarchovia a pápeži odchádzajú, Lukašenko zostáva. Otázkou je, prečo vlastne bieloruský autokrat ešte potrebuje nákladné volebné teatro, medzinárodných pozorovateľov, otravné protesty a následné odsudzovania medzinárodným spoločenstvom. Veď aj tak vždy rozhodne jeho jednoznačná matematika. Ľud ho miluje a on miluje vládnutie a on najlepšie vie čo je pre ľud dobré. Potom, čo referendom zmenil pred rokmi ústavu, aby mohol neobmedzene dlho kandidovať, možno dospeje k záveru, že ľud by ho mal požiadať, aby vládol až do doby, kedy jeho šesťročný nemanželský syn Kolia dospeje do štátnických rokov a bude mu sedieť otcova maršalská uniforma.
V krátkom čase od prezidentských volieb konaných 19. decembra minulého roka do dňa inaugurácie 56 ročného Lukašenka 21. januára 2011 sme sa mali možnosť mnoho dozvedieť o situácii v Bielorusku i medzinárodnom spoločenstve. Bielorusko nastavilo zrkadlo medzinárodným inštitúciám a vzťahom. A verdikt je jednoznačný – odsúdenie povolebnej brutality bieloruského diktátora - od generálneho tajomníka OSN, lídrov EÚ, Rady Európy, vlády a Kongresu USA a množstva vlád a parlamentov krajín demokratického sveta. Medzinárodné spoločenstvo volá po okamžitom prepustení politických väzňov a zastavení represálií voči kritikom režimu z radov opozície, médií a občianskej spoločnosti. EÚ veľmi seriózne zvažuje zavedenie sankcií voči svojmu východnému susedovi, ktorého pred dvoma rokmi prijalo do projektu Východné partnerstvo. Na druhej strane sú krajiny, ktoré sa na základe svojho politického a hodnotového vkusu do vnútorných vecí Bieloruska nemiešajú, prižmúrili oči nad represáliami a odobrili bez problémov bieloruskú volebnú matematiku i korunováciu autokrata. Ide napríklad o post- sovietske štáty, vrátane Saakashviliho Gruzínska, Irán, Venezuelu a Čínu. Rusko, ktoré pred voľbami verejne grilovalo Lukašenka a pomáhalo skôr opozičným kandidátom sa napokon tiež zmierilo so situáciou a prezident i patriarcha Lukašenkovi zavinšovali.
Najmä ruský postoj a prísľub ekonomických výhod dodal Lukašenkovi novú dávku kyslíka a rozpálil jeho zlosť voči domácim i medzinárodným kritikom. Asi tridsiatke väzňov, medzi ktorými sú i štyria prezidentskí kandidáti a predstavitelia ich volebných štábov, hrozia tresty až do výšky 15 rokov. K zbitým väzňom sa nemôžu slobodne dostať ani ich advokáti, rodinní príslušníci nevedia prakticky nič o ich zdravotnom stave. Stovkám študentov, ktorí sa zúčastnili povolebných protestov a odsedeli si kratšie tresty v base hrozí prepustenie z univerzít. Nezávislým novinárom sú odcudzované počítače a po celej krajine tajná polícia sleduje kritikov a prehliada ich byty. Svet sa dozvedel i o šokujúcom pokuse odobrať trojročného syna dvoch politických väzňov - prezidentského kandidáta Andreja Sannikova a jeho ženy Iriny Chalip, jeho starým rodičom.
Lukašenko sa rozhodol vytrestať i Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE, ktorá sa na základe dohodnutých medzinárodných štandardov zaoberá monitorovaním volieb. Za negatívny posudok k „jeho“ voľbám sa rozhodol vypovedať misiu OBSE z Bieloruska, čo vyvolalo ostré protesty. Spustil kanonádu voči kritickému Poľsku a Nemecku, ktoré absurdne obvinil z príprav nepokojov. Zodvihol varovný prst i EÚ a celému západu za kritiku a nerešpektovanie jeho majestátu. Veľvyslanci EÚ v deň jeho inaugurácie vycestovali do hlavného mesta susednej Litvy, kde mali spoločný program a americký chargé d´ affaires (veľvyslanec USA už pred rokmi musel opustiť Minsk) mal program mimo hlavného mesta.
V Bielorusku evidentne nastáva dočasná doba temna a prehĺbenia medzinárodnej izolácie. Inaugurovaný baťka dal jednoducho najavo, že už nebude tolerovať domácu kritiku a zahraničných podvracačov a nateraz má dostatočnú guráž a moc svoje politické plány realizovať. Uvidíme, ako zareaguje EÚ. Ministri zahraničných veci dvadsať sedmičky sa stretnú v posledný januárový deň, aby rozhodli o postupe voči Bielorusku. Doterajšia diskusia ukazuje, že prijmú sankčný mix v podobe trestov voči Lukašenkovi a spol. a pomoci pre občiansku spoločnosť a populáciu, vrátane uľahčenia cestovania. Treba sa pripraviť na zložité obdobie, v ktorom Lukašenko, približujúci sa na ruskú orbitálnu hladinu, bude schopný prekvapovať ťahmi, na ktoré sú slušné spoločenstvá nepripravené. Znalci naznačujú, že obzvlášť zúrivo bude reagovať na sankcie s dopadmi na ekonomickú bázu jeho moci. V talóne má na obchodovanie s EÚ cennú komoditu – politických väzňov, ktorých doma propagandisticky premení na odsúdenia hodných ničomníkov a zapredancov západu, bude ich nútiť k pokániu a snažiť sa podlomiť ich fyzické a duševné zdravie. Dokázal to opakovane v minulosti, pričom niektorí z jeho kritikov jednoducho zomreli, alebo zmizli z povrchu zemského.
Demokratické spoločenstvo nemá inú možnosť ako sa Lukašenkovej tyranii postaviť. Dcéra jedného zo zbitých prezidentských kandidátov básnika Uladzimira Ňakľajeva povedala pred pár dňami v pléne Európskeho parlamentu, že kľúče od žalára jej otca držia oni. A nielen od cely jej otca máme kľúče v rukách my všetci v slobodnej európskej rodine, kam sa raz Bielorusko určite dostane.
Pavol Demeš
zahraničnopolitický analytik, spolupracovník TASR
