1 € = 30,1260 SKK
Bratislava 25. augusta (TASR) - Súčasní i bývalí príslušníci jedného z najstarších vojenských útvarov Ozbrojených síl SR si 11. septembra 2008 oslavami v Nemšovej uctili sedemdesiate výročie vzniku Multifunkčnej zásobovacej základne Západ Nemšová. Súčasťou slávnostného aktu bolo aj odhalenie pamätnej tabule pri príležitosti udelenia čestného názvu Multifunkčná zásobovacia základňa Západ brigádneho generála Jozefa Martina Kristína. Pamätnú tabuľu slávnostne odhalila dcéra generála Kristína, herečka Eva Kristínová.
Jozef Martin Kristín sa narodil 18. januára 1897 v Nemšovej. Bol príslušníkom československých légií, československej a slovenskej armády a účastníkom prvého i druhého odboja.
Počas prvej svetovej vojny pracoval v USA a v roku 1917 vstúpil v New Yorku do československého zahraničného vojska. Prepravil sa do Európy, kde bol od marca 1918 príslušníkom československých légií vo Francúzsku. V októbri 1918 sa zúčastnil na ťažkých bojoch v oblasti Vouziers. Ako člen československej vojenskej misie sa 4. decembra 1918 vrátil do vlasti.
Po vzniku l. ČSR od roku 1920 ako dôstojník budoval armádu v 1. ČSR. Prešiel mnohými funkciami a zaradeniami. V rokoch 1935 až 1936 pôsobil na spravodajskom oddelení štábu Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, potom v podobnej funkcii na veliteľstve VII. zboru.
Po zániku Československa patril k desiatim bývalým legionárom, ktorí sa na čele s divíznym generálom Rudolfom Viestom a pplk. generálneho štábu Augustínom Malárom 14. marca 1939 obrátili na Snem Slovenskej krajiny a žiadali o zachovanie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Ako vysoký dôstojník slovenskej armády bol už v roku 1940 zapojený do občianskeho ilegálneho odboja, spolupracoval s odbojovou skupinou bývalého príslušníka československých légií Jána Lichnera a s Obranou národa. Jeho hlavné poslanie spočívalo v pomoci pri organizovaní útekov českých vlastencov cez Slovensko do Maďarska a Juhoslávie. Odbojovému hnutiu poskytoval závažné informácie o slovenskej armáde. Jeho ilegálnu činnosť odhalili v máji 1940 a slovenské vojenské orgány ho zatkli a odsúdil na trest smrti za špionáž. Po odvolaní slovenský vojenský súd zmiernil krutý verdikt na doživotné väzenie.
Takmer celých päť vojnových rokov strávil vo väzení. Najskôr v Bratislave a potom v Leopoldove, kde sa 2. apríla 1945 dočkal oslobodenia sovietskym vojskom.
Po skončení druhej svetovej vojny sa Jozef Martin Kristín zasadzoval za budovanie povojnovej československej armády na demokratických a nadstraníckych princípoch. Vojenskú hodnosť mu so spätnou platnosťou vrátili a povýšili ho na brigádneho generála, s účinnosťou od 1. októbra 1946.
Po roku 1948 odsúdil nový režim brigádneho generála Jozefa Martina Kristína pre neochotu vstúpiť do KSČ. V marci 1948 ho postavili mimo vojenskú službu a 1. novembra 1948 preložili do výslužby, bez akýchkoľvek nárokov na dôchodok. Od 6. júna 1951 bol vo väzbe. Štátny súd v Bratislave ho 16. septembra 1952 odsúdil na štyri a pol roka väzenia so zaradením do pracovného tábora. Z väzenia sa dostal roku 1954 a až do odchodu do dôchodku v roku 1964 pracoval ako skladník Pozemných stavieb v Trenčíne.
V roku 1969 ho Vyšší vojenský súd v Trenčíne rehabilitoval. 26. októbra 1990 mu vrátili vojenskú hodnosť brigádny generál in memoriam.
Jozef Martin Kristín zomrel 24. apríla 1970 v Bratislave.
www.mosr.sk, www.litcentrum.sk
chor pa
Pred 66 rokmi ohlásil banskobystrický vysielač začiatok Slovenského národného povstania. Boju slovenských vojakov, partizánov i civilného obyvateľstva s ľudáckym režimom a nemeckým vojskom nechýbalo nadšenie, hrdinstvo, no ani veľké chyby a zbytočné obete. V rámci aktuálnej témy TASR vám prinesieme nielen rozhovory a spomienky účastníkov SNP, ale aj názory historikov hodnotiacich toto obdobie slovenských dejín.
